Súbor moderného tanca vznikol v roku 1996 ako súbor moderného tanca Arrabess. Pod taktovkou p. uč. Ertlovej si tanečníci pripravovali choreografie scénického, moderného, disco tanca a hip-hopu. V súčasnosti súbor vedie Mgr. Ľudmila Tancerová, zmenil názov i svoje zameranie.

Pani učiteľka Tancerová, prečo súbor moderného tanca ešte stále nemá svoj oficiálny názov?

Nuž, nad názvom nášho súboru uvažujeme už celé dva roky, odkedy na škole pôsobím, ale neviem… Je to ťažké, lebo ak chceme ísť aj von, do zahraničia, bolo by dobré, aby to bolo niečo výstižné, kompaktné a zároveň asi nie úplne po slovensky. Skúsime ešte porozmýšľať 🙂

Na koncertoch je vás vždy plné pódium. Koľko detí vlastne do súboru patrí?

Celkom učím 50 detí vo veku od 4 do 16 rokov, ale nevystupujú všetci. Je pravda, že nás je na koncertoch vždy veľa, ale tento rok mi všetky deti ani nechodia na súborovku, lebo sa nemáme kam zmestiť. V týchto priestoroch, kde cvičíme, sa ledva pomestíme dvadsiati, neviem si predstaviť, že by sme tu cvičili štyridsiati. Najmenšie deti zatiaľ nevystupujú, pretože tancujú len veľmi krátko. Najstaršie dievčatá mi zase postupne odchádzajú na stredné školy, ale tak to už v živote tanečníkov chodí, to je normálne.

A na súťaže chodievate aj s malými deťmi čo skôr len s veľkými?

Zatiaľ iba s väčšími. Boli sme na medzinárodnej súťaži v Brne, lebo nechceme chodiť na rôzne miestne súťaže, to nemá pre nás význam. Radšej sme šli niekam, kde nebol síce predpoklad, že vyhráme, ale kde to malo vyššiu úroveň a nakoniec sme skončili štvrtí vo svojej kategórii. A na hodinu klasiky s bývalou baletkou v nácvikovej sále profesionálnych baletiek dievčatá asi nikdy nezabudnú, tá ich teda nešetrila (smiech). Nevýhodou tanečných súťaží je, že trvá niekoľko rokov, kým si vás porota “zapíše”. Preto sa snažím dať deťom radšej čas, aby sa niečo poriadne niečo naučili. Táto choreografia, ktorú práve tancujeme, sa až teraz naozaj podobá džezovému tancu, v prvý rok by som to ešte džezovým tancom nenazvala. Kvalitatívne i technickou úrovňou išli dievčatá veľmi hore, doposiaľ modernu ako takú v živote nerobili. Venovali sa síce určitým cvičeniam klasiky, ale robili zároveň aj hip hop, čo mne osobne dohromady veľmi nejde. Originál baleťákom sa nedovoľuje tancovať žiadna iná tanečná technika, v rámci štúdia na ZUŠ to ale deti majú predpísané.

Takže sa dá povedať, že sa venujete najmä baletu a džezovému tancu?

Tancujeme klasický tanec, ktorý je základ techniky pre všetko, dokonca aj pre džezový tanec. Balet sa prelína do moderného tanca – vytočenosť, ako narábať s telom, ako si držať telo a mať silu v nohách…všetci modernisti musia robiť klasiku. Snažíme sa naučiť sa základom contemporary tanca, lyrical dance, či súčasného novodobého tanca.

Je tanec záležitosťou len skupinovou alebo sa mu venujú aj jednotlivci?

Chcela som vyskúšať sólo alebo duet, ale vždy sa skĺzne k tomu, že jeden tanečník to ešte technicky alebo teda hlavne výrazovo nestíha, preto to nakoniec splynie do štvorice alebo pätice. Individuálna príprava tam ale vždy je, lebo každý je iný, dispozične iný. V choreografii tancuje každý niečo iné, či tancujú 6-ti alebo 40-ti naraz, stále sa to mení a vždy musím stavať na tom, že niekto pasáž vypichne trošku viac, buď výrazovo alebo technicky. Ťažšie časti musíme stavať na lepších tanečníkoch, inak to nejde. Ale na budúci rok by som chcela skúsiť i sólo, ale teraz ešte nie, chcem to ešte nechať dozrieť.

Pani učiteľka a vy by ste čo robili, keby neučíte?

Juj, to sa ma nepýtajte! Ja som mala svoje vybraté povolanie, ale to sa vôbec k tomu nehodí… No, chcela som robiť súdnu pitvu! Fascinuje ma práca kriminalistov a ľudské telo, najprv som chcela byť lekárkou, ale potom som to spojila a teda moje vysnívané povolanie je súdny patológ. Ale to som asi nemala radšej hovoriť, lebo teraz všetci rodičia zoberú deti z tanečného odboru húfne preč (smiech).

Tak to sa hádam nestane. Ďakujeme za rozhovor a tešíme sa na vaše vystúpenie. Súbor moderného tanca si najbližšie môžete prezrieť na podujatí Koncerte súborov ZUŠ.

Text © Sláva Gajdošíková

Fotografie © Frantisek Petko – Photography