Literárno-dramatický odbor patrí k staro-novým súborom našej školy. Tradíciu divadla, hrania či recitácie sme obnovili len nedávno a naše malé či mladé herecké talenty si rýchlo získali publikum na vlastných či veľkých koncertoch školy. Rozprávali sme sa s Mgr.art. Editou Máriou Hrehušovou, ktorá LDO vedie.

LDO nemá svoj špeciálny názov ani nebude mať, však?

Nie, je to najmladší odbor ZUŠ. Kedysi dávno takýto súbor na škole fungoval, tento rok sme otvorení v podstate iba piaty rok, takže sme veľmi mladučkí. Súbor bol obnovený na popud pani riaditeľky, na začiatku ho viedli p. uč. Mišovičová a p. uč. Musilová. Smolou je, že na rozdiel od ostatných súborov školy pre LDO neexistuje žiadna smernica, žiadne učebnice, všetko si musíme vymýšľať sami, neexistujú overené tipy a triky. Divadlo celkovo je v tomto regióne celkovo menej rozvinuté.

Koľko detí navštevuje momentálne LDO?

Chodí sem približne pätnásť detí. Ono sa to priebežne mení, niekto sa odhlási, niekto sa prihlási, niekto chce len vyskúšať, o čom to je a nie každému sa u nás zapáči. Stále je to také otvorené počas celého školského roka. Deti sú aj vekovo rôznorodé, mám tu aj úplne malé deti, ale aj násťročných, ktorí LDO potrebujú kvôli skúškam na stredné školy, potrebujú mať skúsenosti s hraním kvôli prijímačkám napr. na pedagogickú fakultu. Chodia sem deti, ktoré k štúdiu pristupujú zodpovedne, ale i problémovejšie prípady.

Je učiť deti v dnešnej dobe náročné?

Učiť kolektív je vždy náročnejšie ako učiť jednotlivca, pretože v kolektíve je náročnejšie udržať si pozornosť. Deti chodia unavené zo školy, nevnímajú. A veľký problém je napr. s mobilnými telefónmi, tie musíme schovávať do šuplíka.

Čo dáva LDO deťom do života?

Myslím si, že je to o takom ostrieľaní. Herec musí byť extrovert. V súkromí môže byť introvertom, no akonáhle vstupuje na javisko, musí sa, ja to nazývam, premáhať. Nemôže sa báť a musí ísť do toho naplno – či už artikuláciou, hlasom. Musí mu byť pekne rozumieť, nesmie mať priškrtený hlas, musí sa uvoľniť. Učíme sa aj rozprávať pekne spisovne – deťom často nie je rozumieť, lebo si dudrú popod nos, učím ich teda pekne otvárať ústa. A dôležité je, aby sa naučili prekonávať samých seba. Na javisku jednoducho musia ísť naplno, musia byť priebojní.

Hrávate rôzne typy divadiel alebo sú žánre, ktoré máte obľúbené?

Čo sa týka veľkých koncertov, tam sme časovo obmedzení. Nemôžeme hrať celú hru, lebo to by zabralo celý koncert. Hráme len krátke scénky, ukážky. A keďže v živote je dosť tragédie, tak sa snažíme vyberať veci, ktoré sú úsmevné, aby sa ľudia trošku odreagovali, usmiali sa. V živote je tragédie viac než dosť a k deťom sa to veľmi ani nehodí. Navyše, ak sa budú deti venovať divadlu ďalej, napr. na konzervatóriu, tam sa oboznámia s rôznymi inými žánrami, aj s tragédiou či drámou.

Na súťaže asi nechodievate, či?

Ale áno, boli sme na celoslovenskej súťaži Koyšove Ladce, ktorá sa koná pod záštitou ministerstva a Považského osvetového centra, tam sme sa s jednou žiačkou veľmi pekne umiestnili. Dve žiačky chcem tento rok prihlásiť aj do súťaže – je to celoslovenská súťaž v písaní prózy a poézie, jej vyhodnotenie prebieha v Hornom Sŕní, kam chodievame taktiež robiť program. Tvoria vlastné veci, tak ich tam chcem prihlásiť aj súťažne. Viem, že existuje možnosť ísť na súťaž Rozprávkové javisko, ak je možnosť, tak prečo nie. Deti to aj viac vyburcuje a viac sa potom snažia aj na hodinách.

Každý herec potrebuje praxovať. Aj preto máme družobnú spoluprácu s literárnym klubom POEMA v Hornom Sŕní, chodievame k nim už tretí rok a robíme program na rôzne literárne kaviarne, krst knihy a podobne. Žiaci tam chodia radi, lebo tam majú výbornú spätnú väzbu od divákov a je tam výborná rodinná atmosféra. Je to pre nás veľmi dôležité, mať ten priestor, kde si môžeme hranie skúšať…chodievame vystupovať aj do domovov pre seniorov, na veľké koncerty. Herec jednoducho potrebuje mať divákov.

Pani učiteľka, čo by ste robili, keby neučíte?

Dobrá otázka, ale myslím, že by som sa nenudila. Popri práci na ZUŠ mám ešte rôzne aktivity, hrávala som v kočovnom divadielku „Na hojdačke“, v lete som aktívne hrávala divadlo pre deti. Občas chodím hrávať aj s kapelou a hrávam aj malé epizódky v televíznych seriáloch. Mám aj takú, nazývam to terapeutickú prácu v jednom malom záhradkárstve. Čiže keby neučím, tak posilním svoje aktivity v tomto smere.

Ďakujeme za rozhovor. Ďalšie vystúpenie našich hercov si najbližšie môžete pozrieť na Koncerte súborov ZUŠ.

Text © Sláva Gajdošíková

Fotografie © Frantisek Petko – Photography