Na štvrtkovom Koncerte súborov vystúpi vám už pomerne známy gitarový orchester Bandolína. Zhovárali sme sa s vedúcim a zároveň aj hráčom orchestra, Mgr. Jozefom Kulišíkom.

Pán Kulišík, váš súbor má pomerne netradičný názov. Viete nám povedať, ako tento názov vznikol?

Samozrejme…existuje také známe české spojenie, že “Vy bando líná!” a presne tak to vzniklo (smiech). Tento názov som im dal, keď sme cvičili na koncert, čakali nás prehrávky a našlo veľa takých, čo docvičovali na poslednú chvíľu. Ako prvé sme s deťmi pozerali, či existuje skupina, ktorý sa volá bandolína, ale nič také sme nenašli. Bandolína je síce druh gitary niekde v Južnej Amerike, ale nemôžeme sa vyhovárať, že máme názov podľa hudobného nástroja. Nuž, musíme sa priznať, sme Bandolína! Chce sa nám chodiť na hodiny, ale nechce sa nám cvičiť. Asi tak nejak to vzniklo…aj keď teraz pozerám, že taký nástroj asi aj existuje, takže je to v suchu 🙂

Kedy Bandolína vznikla a koľko má v súčasnosti členov?

Neviem, kedy Bandolína vznikla, počkajte (počíta). Podľa našich výpočtov sme vznikli v roku 2013? Približne tak nejak, dá sa povedať, že v súčasnosti máme 6 rokov, rastieme veru. Aj deti rastú. Momentálne máme presne 15 členov, plus hrám s nimi vždy i ja, najmladší je šiestak základnej školy, najstaršie sú dievčatá, jedna stredoškoláčka a jedna vysokoškoláčka.

Vznikla Bandolína tiež práve kvôli tomu, že komorná hra je na ZUŠ povinná?

Nie, nie. V čase, keď sme vznikali, ešte komorná hra povinná nebola. Spolu, v kolektíve, sme hrávali občas ešte za čias môjho učiteľa. Nebolo to často, ale už tam sa zistilo, že to deťom prospieva. Že v tej spoločnej hre sa vedia navzájom potiahnuť a dokonca ich to aj viac baví. Takže preto sme vznikli, nie preto, že by sme museli. My sme chceli. A tiež aby sme ukázali rodičom, že vieme hrať, lebo na koncert sa “sólo” dostane len pár detí, ale ako kolektív si tam zahráme častejšie a tam nás môžu rodičia sledovať a tešiť sa s nami. A vlastne, aj hnevať učiteľa baví deti viac, keď sú v kolektíve, však?

Chodievate s deťmi aj na súťaže?

Ako orchester nie, iba s individuálnymi gitaristami.

A prečo nie ako orchester? Nechce sa vám?

Sme veľký súbor. Nás je 15, keď si niekto nenacvičí skladbu poriadne, tak hrá veľmi potichúčky, aby si to nikto nevšimol. Niekedy sa to naozaj v tom počte stráca. Posledných 18 rokov som mal vždy nejaké zoskupenie detí v počte od troch do pätnásť :). S niektorými sme hrali naozaj kvalitné skladby, či už klasiku alebo modernejšieho ladenia. Bol by som rád, keby sa mi stretli traja, štyria žiaci s ktorými by sa to dalo skúsiť povedzme aj na súťaž. Ako to je však so súťažami, čo sa týka gitary, to už je na inú diskusiu…Náš repertoár je však mierený skôr na to, aby žiaci mali motiváciu k hre na nástroji a radosť z toho, čo robia. Niekedy to vyzerá, že klasiku veľmi nehráme, pravdou však je, že tá má dvere otvorené aj u nás a myslím, že sa nedá oddeliť od toho, čo robíme.

Dá sa teda povedať, že hrávate skôr moderné veci?

Viacmenej áno. Každého baví niečo iné. Jeden má rád Metallicu, druhý blues, ktoré sa hrá s inou gitarou, niekto chce zase vyskúšať elektrickú. Cieľom je hrať to, čo nás baví a dobrý nápad sa snažím hľadať dávno pred tým, než vôbec skladbu žiakom rozdám. Niektoré nápady nosím v hlave už veľa rokov a postupne prichádza ich chvíľa. Väčšinou to znamená, že často noty nezoženiem, a tak ich musím napísať alebo upraviť pre jednotlivé hlasy. Ak sa to dá počúvať a ešte sa to aj žiakom páči, resp. mne, tak sa to možno podarilo. Ostatne to väčšinou ukáže reakcia divákov na koncerte.

Posledná otázka na Vás, pán učiteľ. Čo by ste robili, keby nie ste učiteľ?

Dobrá otázka…Juj! A to musím? Lebo to je moc intímne. Nie…ja vám to nepoviem, čo by som robil. Alebo vlastne áno…učil by som. Učil by som, ale niekde inde. Napríklad mohol by som učiť v Chorvátsku, že? To by som bol vlastne v práci a stále pri mori. Ale vlastne, Chorváti sa na zimu z týchto prímorských oblastí sťahujú preč, to by som nemal koho učiť. A v lete by som sa asi kúpal, to by som zase neučil, takže…chcel by som učiť v Chorvátsku, ale vlastne by som neučil (smiech).

Ďakujeme za rozhovor a tešíme sa na vás na koncerte. Gitarový orchester Bandolína si najbližšie môžete vypočuť vo štvrtok, na Koncerte súborov ZUŠ.

Text © Sláva Gajdošíková

Fotografie © Frantisek Petko – Photography