Detský folklórny súbor pri ZUŠ Dubnica nad Váhom pozná väčšina z nás nielen z koncertov našej školy, ale i z množstva rôznych tradičných podujatí, ktoré sa v meste a okolí konajú. Pred koncertom súborov sme vyspovedali trio učiteľov, ktorí sa momentálne DFS Prvosienka venujú.

Môžete sa nám prosím krátko predstaviť, kto ste, čo ste a čo máte v DFS Prvosienka na starosti?

A: Ja som Aleš Giertl, že vraj vedúci, zastupujúci, bývalý tanečník Mladosti, Vršatca a bývalý vedúci Mladosti.

S: Moje meno je Simona Poliaková, som bývalá tanečníčka Prvosienky a Mladosti a v súčasnosti tancujem vo Vršatci.

N: Ja som Natália Kučerová, a fungujem tu skôr ako pomocník pri menších deťoch, lebo ich je veľmi veľa a to jeden človek nezvládne. V mladosti som tiež tancovala, ale nie folklór.

Viete niečo o histórii DFS Prvosienka?

A: DFS Prvosienka založil pán Cibira, bývalý tanečník Vršatca, lebo tu nebol žiaden detský súbor a zrejme chcel ako bývalý tanečník vychovávať ďalšiu generáciu detí. Ako prvý súbor v Dubnici nad Váhom vznikol Vršatec, ostatné súbory začali vznikať opačne. Po pánovi Cibirovi viedla súbor pani Furmánková, po nej Tomáš Tinath a Danka Nehezová, po nich Lucka Palčeková a Ivanka Paľová a teraz sme tu my.

Koľko detí momentálne navštevuje Prvosienku?

A: Detí je asi 45, pričom najviac je tých najmenších. Tie sú vo veku 3 – 5 rokov, to sú také veselé deti, s nimi je najzábavnejšie.

N: Hlavne ich hlášky 🙂

A: Presne! Ukončíme tanec a každý sa začne s každým rozprávať. Vypnú obraz, zvuk, my na nich rozprávame, ale oni nič, ako keby to šlo úplne mimo nich, zahalené hmlou.

Máte už za tento pomerne krátky čas triky, ako na ne?

S: Sladkosti (smiech)

N: A máme slovo, že keď povieme „citrón“, nesmú rozprávať.

S: A na starších fungujú aj poznámky, keď je najhoršie.

A: Nie… ono je to treba striedať, zábava, hra alebo spev. Každý pedagóg vie, že malé deti sa nedokážu viac ako desať minút sústrediť na jednu vec. Takže im to musíme striedať, aj prácu, aj zábavu.

S: A to čo sa naučia, priebežne zabudnú. Deti majú ešte pamäti také krátkodobé, čo sa naučia, to do ďalšej hodiny zabudnú, ale tak to je.

Koľko hodín do týždňa vlastne detí tancujú?

S: Najmenší majú dve hodiny do týždňa.

N: Starší majú tri, majú aj tanečnú prípravu s p. uč. Tancerovou.

Dá sa repertoár Prvosienky nejako ohraničiť? Tancujete tance len z Dubnice nad Váhom alebo ako to v tomto prípade funguje?

S: Nedá sa to ohraničiť, to nie, to sú detské tance a hry.

A: V rámci Slovenska skoro všetky súbory používajú úplne tie isté pesničky, pre najmenších je ten základ piesní rovnaký, akurát tú istú pieseň niekto spieva po vychodňarsky, niekto po detvansky. Čím sú väčší, tým sa ten výber piesní začína líšiť, ale pre najmenších je to rovnaké. Malé dieťa žiadnu jednokročku nenaučíte, sme radi, ak vie chodiť, že zatlieska do rytmu a nedá sa s nimi venovať sa nejakému konkrétnemu regiónu.

A kedy nastáva zlom, že sa práca s dieťaťom zlepšuje? Kedy sa to „poskakovanie“ začne podobať tancu?

S: Keď si na seba zvykneme.

N: Záleží aj od dieťaťa.

A: Asi keď majú tak sedem, osem rokov, ale záleží na tom, aké je dieťa šikovné. Ale asi ozaj až keď majú tých osem, to si už aj niečo zapamätajú a nepozerajú jeden na druhého, čo majú robiť.

Plánujete chodievať s deťmi na súťaže?

A: Chodievalo sa kedysi, ale teraz nechodievame.

S: Ja súťaže ani nemám rada, príde mi to zvláštne a nemám so súťažami dobré skúsenosti. Deťom sa  páči a tešia sa, keď idú niekam vystupovať, to im úplne stačí.

A: A keď dostanú za to kapustnicu a oškvarky, ako napr. teraz v Prejte (smiech).

V meste momentálne pôsobia 2 folklórne súbory, ako to ako folkloristi a súčasne aj učitelia vnímate?

S: Detské súbory sú dokonca tri, ale myslím si, že to nevadí. Každý má svoje deti, darí sa im, darí sa nám.

Nepredstavuje to pre vás konkurenciu?

A: To ukáže čas. Nemôžeme porovnávať súbor niekoho, kto učí 30 rokov a nás, keď sme začali ešte len tento rok.

S: Presne, začiatky sú vždy ťažké, nedá sa v prvý rok prísť a vytvoriť s deťmi hodinové pásmo, to naozaj nejde.

A: Za prvé nevieme, čo deti dokážu, nepoznajú oni nás a my ich, musíme si na seba zvykať.  Snažíme sa a chceme spolupracovať napr. pri tvorbe tancov aj s ostatnými súbormi v rámci Dubnice nad Váhom či s konkrétnymi jednotlivcami, ktorí tento región majú naštudovaný –  s pánom Benechom a s Dankou Nehezovou. Dostali sme ponuku aj na spoluprácu s Mladosťou, pri tvorbe vianočného programu, že by sme to s deťmi oživili.

S: Bolo by to dobré, keby oživíme spoluprácu medzi týmito dubnickými súbormi, Prvosienka, Mladosť a Vršatec.

A: Ale nielen s tými, pokojne aj s ostatnými detskými súbormi. Vieme si predstaviť, že by spolupracovali navzájom, nevidíme v tom problém. Môžeme dať dokopy spoločný program, napr. v rámci DFF, hodinový program, keď dá Kolíska pol hodinu a my polhodinu, možno budeme len radi, keď sa deti stihnú prezliecť a podobne.

Učíte pomerne krátko, čo vám táto práca osobnostne dáva:

N: Trpezlivosť.

S: Trpezlivosť, veľkú trpezlivosť. Išla som sem s tým, že mám deti rada, že to nemôže byť ťažké, ale teda ten prvý týždeň som odtiaľto odchádzala s hlavou napuchnutou ako melón. Ale už sa to lepší. Učí ma to veľa, každý tréning prinesie niečo nové, ale v dobrom.

N: Už sme si tak zvykli na seba, už vedia, čo si môžu dovoliť a my vieme, čo môžeme od nich čakať.

S: Keď som bola malá, tak sme sem chodili s veľkým rešpektom.

A: To áno, učiteľ bol autorita, ale neboj sa, keď tu budeš aj ty 5 rokov, uvidíš, že to bude iné. Už aj ty budeš vedieť presne, čo chceš a ako chceš a ono to pôjde. My teraz občas zaváhame, čo chceme a to deti hneď vycítia a využijú. Keď budeme vedieť presne, čo a ako, nebudú mať deti čas špekulovať. A keď vidíte tie deti na vystúpení, ako tam stoja v krojoch a žiaria a sú spokojné, je to super pocit 🙂

Ďakujeme za rozhovor. Aj DFS Prvosienku si najbližšie môžete pozrieť na Koncerte súborov ZUŠ.

Text © Sláva Gajdošíková

Fotografie © Frantisek Petko – Photography