Na tohtoročnom svetovom finále súťaže DanceStar v chorvátskom Poreči reprezentovali našu školu tanečníčky zo súboru moderného tanca Dansation Dance Company. Počas súťažného týždňa postupne predstavili porote 4 choreografie, s jednou z nich obsadili v jazzovej kategórii krásne 2. miesto. Ako súťaž prebiehala a čo dievčatám dala? Prečítajte si krátky rozhovor s pani učiteľkou Ľudmilou Tancerovou.

Pani učiteľka, rozpovedz nám, prosím ťa, ako takéto svetové finále prebieha.

Svetové finále Dance Star sa odohrávalo v chorvátskom mestečku Poreč, pričom centrom diania je športová hala. Ja s kostýmami a technikou som cestovala do Chorvátska už v pondelok, gro našej skupiny pricestovalo s rodičmi v stredu večer. Po ubytovaní sme šli na flag parade, čo je jedna z naj udalostí celej súťaže. Vyše 5 tisíc ľudí sa zoradí podľa štátov do zástupu a potom prechádza centrom mesta po promenáde na javisko, ktoré je vystavané na pláži a postupne sa predstavuje. Kým sme sa na to javisko dostali, čakali sme skoro dve hodiny, ale stálo to za to. Po privítaní primátorom mesta, riaditeľkou a zakladateľkou súťaže bola paráda ukončená dlhým ohňostrojom a nasledovala párty, kde sme ale dlho neboli, lebo sme museli vstávať pred šiestou.

Predpokladám, že ranné vstávanie súvisí so súťažným dňom, však?

Áno, registrácia súťažiacich začínala už o pol siedmej a stihnúť sme museli aj raňajky. Účesy na pirátky sme si pripravili deň vopred, na raňajky sme utekali už s make-upom, najedli sme sa, rozcvičili, nahodili kostýmy a udržiavali sa v pohybe, lebo už o pol desiatej sme sa mali predstaviť na javisku. Po vystúpení sme sa išli ako praví piráti fotiť k moru aj s rodičmi, to sme si veľmi užili. Piatok sme mali relatívne voľný, no tento istý kolotoč nás čakal v sobotu, čo bol náš ďalší súťažný deň. Ten bol ešte viac hektický, lebo aj napriek reorganizácii sme medzi jednotlivými vystúpeniami mali len pár minút na prezlečenie a vydýchanie, čo sa potom odrazilo na javisku.

Akým spôsobom?

Dievčatá boli mentálne nastavené tak, že sa sústredili na to, aby sme sa vôbec dostali v stanovenom čase na javisko a nie na výkon. Nastala malá chyba, asynchrón a možno preto sme sa neumiestnili vyššie.

Aké miesta ste napokon obsadili?

S choreografiou Piráti sme obsadili druhé miesto v juniorskej kategórii jazzu, Vivian sa v sóle juniorov umiestnila na siedmom mieste a Nina na deviatom, s choreografiou kvarteta sme získali piate miesto.

Dá sa to považovať za úspech?

Určite áno,  súťažiacich bolo naozaj veľmi veľa a nie všetci, ktorí sa kvalifikovali, na svetové finále prišli, lebo je to dosť nákladné. Napríklad v jazze súťažilo 35 skupín, sólistov v našej kategórii bolo až približne 160, takže si myslím, že to sú naozaj pekné výsledky. Okrem toho nám porotcovia dávali live komentáre, väčšinou pozitívne a boli aj rady, v čom sa máme ešte zlepšiť, na čom máme ešte popracovať. Samozrejme, aj v tanci funguje politika a prím nie je až tak o ovládaní techniky, ale aj o konzumnosti diváka. Jasné, že to dobre vyzerá, ak na javisku robí niečo 30 ľudí naraz, no sú to väčšinou jednoduché prvky, ktoré naše baby robia na rozcvičke.

Ako dlho trvá pripraviť takéto úspešné choreografie?

Ninkine sólo sme chystali od septembra minulého roka. Pirátov sme mali najviac vžitých, to sme si pripravili ešte na kvalifikáciu v roku 2020, tá sa ale kvôli covidu nekonala. Mali sme hotové aj kostýmy, no topánky sme museli kúpiť nové. Choreografiu sme cvičili v rozpätí dva a pol roka, najväčší problém bol s tanečnou sálou. Máme totiž predpísané rozmery pódia, no tie nespĺňa ani pódium vo veľkej sále domu kultúry, preto sme si tu v triede otvárali stredové dvere a cvičili sme až na chodbe. Choreografiu kvarteta No escape, ktoré malo po pirátoch najväčší úspech, som vymyslela počas prechodovej fázy – počas čakania detí na elokovanom pracovisku na ZŠ s MŠ Pod hájom.

Čo si podľa teba dievčatá odniesli zo súťaže domov?

Boli sme síce pri mori, ale to nebola dovolenka, ale masaker – pracovná cesta pre mňa aj pre dievčatá. Pridanou hodnotou sú zážitky, nepamätáš si len stupeň víťazov, ale získaš kopu zážitkov a skúseností, ktoré inde nezažiješ a to ťa posúva vpred. Tento rok si súťaž veľmi užili aj rodičia, cestovalo s nami 5 rodín. Vytvorili si skupinu na sociálnej sieti a nonstop si posielali fotky, videá, informovali sa o priebehu tak intenzívne, že aj tí rodičia, ktorí ostali doma, mali pocit, že sú s nami v Poreči. A samozrejme, stretli sme tam veľmi veľa profesionálov, napríklad jedným z našich porotcov bol sólista chorvátskeho baletu, ktorý tancoval aj v nemeckom a rakúskom balete, ďalším bol choreograf a zároveň tanečník z posledného dielu Jurského parku a mali sme možnosť stretnúť aj ľudí z Brodway, samí top ľudia.

Zaujímalo by ma, aké máte plány do budúcna. Prezradíš nám niečo?

Ak budúci rok nebude ZUŠ pripravovať veľký koncert súborov, budeme rozmýšľať nad vlastným tanečným vystúpením. Vystupovanie nám veľmi chýba a myslím, že každý žiak má právo ukázať sa, no na veľké koncerty ide len to najlepšie,to, čo je výborne nacvičené. Máme tiež hotové viac ako dve nové choreografie a chceli by sme skúsiť ešte vyššiu súťaž, kde súťaží vyše 60 krajín sveta. Uvidíme, či sa nám podarí získať financie a či uspejeme na kvalifikácii. Chcela by som to ale skúsiť, aby sa dievčatá ťahali stále vpred, aby videli, že sú od nich aj lepší a učili sa od nich. Zatiaľ je to však len hudba budúcnosti 🙂