Pri príležitosti blížiaceho sa koncertu súborov vám predstavujeme súbor Flute ladies, venujúci sa hre na flautu. Zhovárali sme sa s Mgr. Luciou Peťkovou, ktorá súbor vedie.

Pani učiteľka Peťková, Váš súbor patrí k čerstvým zoskupeniam na škole. Kedy vlastne Flute ladies vznikli?

Toto komorné zoskupenie sme si vymysleli spolu s troma veľkými dievčatami v septembri po mojom návrate z materskej dovolenky. Deti sa najprv učia hrávať samé, no v pokročilom ročníku musia absolvovať predmet “komorná hra”. Môžeme to spraviť tak, že si deti zahrajú v zoskupení len napríklad na verejnom koncerte, ale keď sú šikovné a chcú hrať, začneme cvičiť aj na veľké koncerty.

Koncert súborov bude váš prvý veľký koncert?

Prvýkrát sme hrali na tohtoročnom vianočnom koncerte pri vstupe a potom i na pódiu, takže koncert súborov bude už náš druhý veľký koncert.

Ako dlho ste vymýšľali názov vášho súboru?

Názov sme vymýšľali pred vianočným koncertom. Najprv som mala obavy kvôli tomu, že je to z angličtiny, no sú to už veľké baby, nemohli sme si dať názov “flautičky” alebo “flautulienky” ani nič podobné. Stále sme sa točili okolo slova flute, až prišiel môj manžel a navrhol nám “flute ladies” a baby s tým samozrejme súhlasili.

Poviete nám, čo majú Flute ladies vo svojom repertoári?

Hráme vážnu hudbu – Bach, Mozart, ale i moderné skladby, nemáme žiadny vyhranený žáner.

A čo preferujú dievčatá?

To je práve to zaujímavé, že im je to jedno. Čo im dám, to hrajú, z toho sa tešia. Deti sa snažíme vždy učiť tomu, aby v každej hudbe vedeli nájsť niečo pekné, snažíme sa z nich vychovať uvedomelého poslucháča. Naše skladby ale s dievčatami vždy preberiem, lebo aby hrali niečo, čo im vyslovene nesedí, to nie… Ja vždy niečo nájdem, nájdem noty, spolu si to prehráme a dohodneme sa, či to ideme hrať či nie, nie je žiaden diktát, že toto musíte a hotovo.

Hrajú deti radi v takýchto zoskupeniach? Posúva ich to v niečom?

Deti majú komornú hru radi. Komorná hra je úplne niečo iné, ako keď si človek hrá sám. Je to pre ne väčšia zábava, motivácia a zároveň aj zodpovednosť – chcú to skrátka zahrať dobre. Je to úplne iné a pomáha to i pri stresových situáciách na koncertoch. Dievčatá majú istotu, že ak aj jedna nehrá, ostatné tri hrajú. Základ je neprestať hrať a tváriť sa, že sa nič nedeje a to naozaj psychike pomôže. Každý sa najviac sústredí najmä na svoje sólo a potom si zase vydýchne a tak to funguje.

Pani učiteľka, prezradíte nám, čo by ste robili, ak by ste neboli učiteľkou na našej ZUŠ-ke?

Ja som vždy chcela učiť v škôlke alebo na ZUŠ-ke. Milovala som malé deti, už počas výšky som učila na súkromnej škôlke, všetky by som len stískala a hladkala, takže ak by som neučila na našej ZUŠ-ke, určite by ste ma našli v škôlke  🙂

Ďakujeme za rozhovor. Aj Flute ladies si najbližšie môžete vypočuť na Koncerte súborov ZUŠ.

Text © Sláva Gajdošíková

Fotografie © Frantisek Petko – Photography